Blog

Sophia

01.01.2019

Moja kamoška Sophia pôsobí vo dne v noci - fakt neviem, ako to robí - akoby sa narodila so striebornou lyžičkou v ruke.

Tohto leta ma suseda Zuzana poprosila, aby som ju odviezla do bytu jej syna. Zuzka sľúbila, že kým bude syn so ženou a dvoma malými dcérami na dovolenke, príde im vyvetrať a poliať kvety, ale seklo ju v krížoch, takže som jej išla pomôcť.

Veľkú statočnosť občas prejavujeme, veľké obete občas v živote prinášame. Darúvame svoj čas, sily, peniaze, odpustenie. Vytiahneme druhých z kaše, zmeníme im život. A niekedy to neurobíme a potom si pomyslíme, že sme mohli.


Občas sa mi stane, že niekto urobí niečo láskavé, čo by nemusel a čo podľa mňa hovorí, že bol v tej chvíli (alebo možno je trvale) v stave naprostého spojenia so svojím najlepším ja. Sem si to spíšem.

Na jednej z Aha dovoleniek na Bali sme spolu s účastníčkou Ľubkou mali sarkastickú vlnu, v ktorej sme vytvorili rebríček najviac iritujúcich foriem správania a dávali sme im body, iriťáky.

Pomoc! Pomoc.

27.10.2018

Kedysi dávno som viedla príjemný relaxačný víkend pre Spoločnosť psoriatikov a atopikov a oni ma potom na Deň kože - deň dotykov, ktorý je 16. mája, pozvali, aby som im pomohla s happeningom.

No aby som o tete Magde nehovorila len v dobrom. Lebo ona vie byť fakt strašná a to konkrétne, keď sa potrebujete od nej dozvedieť nejaký fakt. Myslím holý fakt. Číslo. Alebo či áno, alebo nie.

Toto heslo voľakedy skandovali delegáti zjazdov, ktoré sa konali každých päť rokov. Závery zjazdu bolo treba v odborných prácach, aj napríklad v diplomovkách, citovať. Nech žije KSČ! trčalo svietiacimi písmenami aj na strechách rôznych budov v našich mestách, aby sme nezabudli.