Francúzske koláče a blahodárna bezohľadnosť

04.06.2018

Občas si s mojím najlepším kamarátom Dankom vyjdeme na večeru, aby sme si vymenili novinky a zverili zábavné i tie druhé momenty zo života s našimi partnermi, ja s Alim a on s Romanom.

Tak sme nedávno v Martinuse nad tartaletkami debatovali o tom, že trocha surovej sebeckosti pomáha udržiavať vzťah a dáva silu obetovať sa tam, kde je to naozaj potrebné. U nás i u nich sa tá sebeckosť vzťahuje na jedlo. Jednoducho každý zmastí, čo nájde, nemilosrdne. Práve včera som doma položila zbytočnú otázku a Ali tri krát otočil kabát, čo veta, to iné tvrdenie:

- Kde je ten druhý croissant?

- Aký druhý croissant? Tu nebol.

Stratil sa!

To bol tvoj? Ako som to mohol vedieť?!

No, aspoň už vieme, podľa koho vytvorili postavičku psíka Fofolu.


Pomáhať pri opatrovaní rodičov, potiahnuť nejaký čas zodpovednosť za rodinný rozpočet, tolerovať si navzájom neduhy, to treba. Ale podeliť sa o balíček kozieho syra? No nepreháňajme to!


Spomínala som aj na dávny výlet na chalupu, na ktorom sme boli tri "skúsené" manželské páry a švagriná s čerstvým frajerom. Chlapi odbehli rúbať drevo (mali tam schovanú fľašu rumu a úprimne verili, že o tom nevieme). My sme si zatiaľ vytiahli krabicu koláčikov, každá sme si dali po dva a bolo upratané, prázdna krabica sa mohla strčiť do pece. Keď sa chlapi o chvíľu veselí vrátili, švagriná spoza takej malej skrinky vypriadla koláčik - svojmu novému frajerovi z lásky jeden zo svojich dvoch nechala. Tí naši nič nedostali a ani sa nečudovali.


Danko pridal príhodu, ako išiel na prieskum do novej francúzskej pekárne a na skúšku vzal domov dve eclairsky: "Ako som vyšiel z tej pekárne, zišlo mi na um, že tú svoju ochutnám, no nedalo sa prestať, taká bola dobrá. Potom som si vzal aj tú druhú, papier som vyhodil a Romanovi som nič nepovedal."