Sophia

01.01.2019

Moja kamoška Sophia pôsobí vo dne v noci - fakt neviem, ako to robí - akoby sa narodila so striebornou lyžičkou v ruke.

Vystupuje so samozrejmou vznešenosťou. Udržiava si atraktívnu postavu a roztomilú tváričku s perfektnou pleťou si v päťdesiatke ani nekrémuje (!). Vlasy jej samé rastú do jemných vĺn tak, ako by práve vyšla od kaderníka. Spoločenské spôsoby má perfektné, vhodne doplnené vznosnou chôdzou. 

Domácnosť  udržiava čistú a elegantnú, ale nepreceňuje jej význam. V časoch, ked sa ešte nehovorilo o zjednodušovaní života, dokázala vychovať dve deti a udržať pri živote svojho muža za pomoci jednej starej panvice, jednej ihly na šitie, pivovej fľaše namiesto valčeka na cesto a jednej sady posteľného prádla.

Takíto ľudia aj ťažkými životnými obdobiami preplávajú s gráciou a v každej tragédii nájdu či vytvoria niečo komické. A ak aj nie hnieď, tak s odstupom času. 

Keď Sophii náhle zomreli rodičia a zostal po nich rozostavaný dom s hypotékou, statočne a racionálne rozhodla, že použieľnú časť domu prenajme. No, samozrejme, nie hocikomu. Ako prví záujemci vyskákali z malého mikrobusu siedmi nádherní, vysoko kvalifikovaní a kultivovaní montéri z Ukrajiny. Nielen, že dobre platili a pomohli jej s mnohými prácami na dome, ešte tam v lete chodila kašírovať práce v záhrade, aby ich mohla okukávať.

Nie je grácia len iné meno pre dobre maskovaný pragmatizmus? Svoju prvú dcéru čakala trochu nečakane - so začínajúcim umelcom, bez strechy nad hlavou a nedopísanou diplomovkou. Keď bola v deviatom mesaci, ešte sa s mužom narýchlo vybrali do kina, kde práve dávali film Neslušný návrh. Bohatý muž v ňom ponúkne novomanželom, že im dá milión dolárov, ak bude môcť stráviť noc s mladou paňou. Ako sa tak po filme s tým maxi bruškom knísala s mužom domov, zauvažovala: Čo myslíš, kde by sme mohli zohnať takého bohatého chlapa?

Sophia je estét a minimalista s jednou výnimkou: páči sa jej všetko tučné. Za dvestokilovou prasnicou Rudlou, ktorá je dlhoročnou zaslúžilou obyvateľkou farmy za kopcom, neváha putovať blatom a vetrom kedykoľvek ju pozvú a na ulici dokáže ohúriť úplne neznámych ľudí nadšeným zvolaním: Vy máte krásne tlsté dieťa! 

Sophia pracuje v jednej veľkej kultúrnej inštitúcii a za hlavnú náplň svojej práce považuje účasť na kultúrnych a spoločenských podujatiach, večere v dobrých podnikoch a diskusie s významnými osobnosťami. Zvyšok potenciálne nudnej práce zvláda rýchlo, vďaka svojmu talentu identifikovať a zanedbať nepodstatné detaily a rafinovanému zmyslu pre delegovanie. 

Táto žena má celkovo dar odlíšiť, čo je podstatné. Keď sa naša kamoška odsťahovala od neverného a agresívneho muža do malej garzónky a mala depresie, Sophia rozpoznala nebezpečenstvo a niekoľko nocí u nej prespávala na takom malom matraci, z ktorého jej trčali nohy, aby ju strážila. Našetrené tabletky od kamošky vymámila a vzala do úschovy a ešte to nejaký mesiac trvalo, ale napokon ich slávnostne vyhodili. 

Keď jej chaotická a mužov striedajúca suseda porodila svoje druhé dieťa, dochádzala k nej denne, aby zabezpečila základné potreby matky i detí a súčasne strategickými ťahmi privádzala k zodpovednosti oboch otcov, ktorí sa napokon predbiehali, čia rodina to bude.  

Bez veľkých rečí urobí, čo treba, a ide preč, to je jej spôsob lásky. Keď mi doviezla pol auta jabĺk, poďakovala som a o dva dni som ešte poslala obrázok koša plného detskej výživy. Odpovedala: Čo toľko ďakuješ, darovala som ti zvyšky zo záhrady, nie obličku!

Poznávacím znakom Sophie je jej hlas. Nikto nedokáže hlasom s takou jemnou prirodzenou farbou hovoriť tak blazeovaným tónom a také cynické, trefné a občas aj nespisovné poznámky. Človeku občas chvíľu trvá uveriť tomu, čo počul.

Raz večer ku nám zaskočila, aby sa poradila, hlavne sama so sebou, o pracovnom návrhu, ktorý dostala. Práca by to bola prestížnejšia, o niečo lepšie platená, no bolo by jej oveľa viac. Vidím ju ako dnes, ako postáva v mojej kuchyni, vidličkou vyťahuje a chrúme kyslé uhorky z pohára, ktorý našla na chladničke (nedala si k nim nič iné, zas bola na nejakej diéte) krúti hlavou a svoje úvahy, ku ktorým ma vôbec nepotrebovala, uzatvára hebko: Irena (ona jediná mi tak hovorí a od nej jedinej toto inak tvrdé oslovenie znie, ako by ma práve vyznamenávala). Teda hovorí:

Irena, každý človek má svoj spôsob, ako si dojebávať život. Práca nebude ten môj.

Keď sa človek trápi, neváha ho doraziť. "Ty si nezamestnateľná," zložila ma namiesto útechy po jednom mojom neúspešnom podnikateľskom pokuse. Strašne ma naštvala, ale musela som jej dať za pravdu a tak som si, aj vďaka tejto pravde o sebe, vymyslela prácu ideálnu pre moje talenty i nepravidelný pracovný výkon.

Nedávno sa aj ona zaoberala farbou svojho hlasu a usúdila, že keď chce, dokáže znieť eroticky. Jednému svojmu kamarátovi  pri kávičke vykreslila smelé plány o vedľajšom zárobku: 

Budem so svojím hlasom podnikať na dôchodku! Dám si domov zaviesť erotickú linku. Opášem si zásteru, na hlavu si dám tie slúchadlá s mikrofónom, budem variť vnúčatám lekvár a pri tom budem rozvášnene šepkať: 

Urob mi to medzi moje šestky!

Kamarátstvom s touto nevypočítateľnou osobu zocelený chlap jej veľkoryso prepáčil, že tú slizkú výzvu počula polovica kaviarne. No predsa nesúhlasil: 

Sophia, tomu neverím. Naozaj si ani vo sne neviem predstaviť teba v zástere, ako varíš lekvár!